Pancha Brahma Upanishad
om saha navavatu |
saha nau bhunaktu
atha pippalado bhagavan bho kimadau kim jatamiti |
sadyo jatamiti |
kim bhaga iti |
aghora iti |
kim bhaga iti |
vamadeva iti |
kim va punarime bhaga iti |
tatpurusha iti |
kim va punarime bhaga iti |
sarvesham divyanam preraya eesana iti |
eesano bhootabhavyasya sarvesham devayoninam || 1 ||
kati varnah |
kati bhedah |
kati shaktayah |
yatsarvam tadguhyam || 2 ||
tasmai namo mahaadevaaya mahaarudraaya || 3 ||
provaca tasmai bhagavan maheshah || 4 ||
gopyaadgopyataram loke yadasti shrinu shakala |
sadyojatam mahi pusha rama brahmaa trivrita svarah || 5 ||
rugvedo gaahapatyam ca mantraah sapta svarastathaa |
varnam pitam kriya shaktih sarvaabhishtaphalapradam || 6 ||
aghoram salilam chandram gauri vedad dvitiyakam |
neeradabham svaram sandram dakshinagnirudahritam || 7 ||
panchashadvarnasamyuktam stihiricchakriyanvitam |
shaktirakshanasamyuktam sarvaaghoughavinashanam || 8 ||
sarvadushtap rashaman sarvaishvaryaphalapradam || 9 ||
vamadevam mahaabodhadayakam pavakatmakam |
vidyaalokasamayuktam bhanukotisamaprabham || 10 ||
prasannam samavedaakhyam gaanaashtakasamanvitam |
dhirasvamadhinam cahavaneeyam anuttamam || 11 ||
jnanasamharasamyuktam shaktidvayasamanvitam |
varnam shuklam tamomishram purnabodhakaram svayam || 12 ||
dhamatrayaniyantaram dhamatrayasamanvitam |
sarvasaubhagyadam nrinam sarvakarmaphalapradam || 13 ||
ashtaksharasamayuktam ashtapatrantarasthitam || 14 ||
yattat tatpurusham proktam vayu mandalasamvritam |
panchagninaa samayukta mantra shaktiniyamakam || 15 ||
panchashat svaravarnakhamatharvavedasvarupakam |
kotikotiganadh yaksham brahmandakhandavigraham || 16 ||
varnam raktam kamadam ca sarvaadhivyaadhibheshajam |
srishtisth tilayaadinam karanam sarvashaktidhruk || 17 ||
avasthatritayaeetam turiyam brahmasamjnitam |
brahmavishvadihibhi sevyam sarvesham janakam param || 18 ||
eesanam paramam vidyaat prerakam bud disaakshinam |
akashatmakam avyaktam onkarasvarabhuushitam || 19 ||
sarvadevamayam shantam shantyatitam svaradabhih |
akaradisvaradhyaksham akashamayavigraham || 20 ||
panchakrityaniyantaram panchabrahmatmakam bruhata || 21 ||
panchabrahmo pasamhaaram kritvaaatmani samsthitam |
svamaayaa vibhavaan sarvan samhrtvaaatmani sthitah || 22 ||
panchabrahmatmakaeeto bhasate svasvatejasaa |
aadaavante ca madhye ca bhasate naanyahetunaa || 23 ||
maayayaa mohitah shambhormahaadevam jagadgurum |
na jaananti surah sarve sarvakaranakaranam |
na sandrishetishthati rupamasya paratparam purusham vishwadham || 24 ||
yena prakasate vishvam yatraiva praviliyate |
tadbrahma paramam shantam tadbrahmasmi param padam || 25 ||
panchabrahmamidam vidyaat sadyojataadipurvakam |
drishyate shruyate yacca panchabrahmatmakam svayam || 26 ||
pancadha vartamaanam brahmakaryamiti smritam |
brahmakaryamiti jnaatvaa eeshanam pratipadyate || 27 ||
panchabrahmatmakam sarvamsaatmani pravilaapya ca |
so'hamasmiti jaaneeyaa dvna brahnamrito bhavet || 28 ||
ityetatbrahma jaaneeeyaah sa mukto na samshayah || 29 ||
panchaksharamayam shambhum parabrahmasvarupinam |
nakaraadiyakaaraantam jaatvaa panchaksharam japet || 30 ||
sarvam panchaatmakam vidyaat panchabrahmatmatattvatah || 31 ||
panchabrahmatikim vidyaam yodheebhaktibhaavitah |
sa panchaatmakataametya bhasate pancadhaa svayam || 32 ||
evamuktvaa mahaadevo gaalavasya maahaatmanah |
kripam caakara tatraivaa svantardhimagamata svayam || 33 ||
yasya shravanamaatrenaashrutameva shrutam bhavet |
amataam ca mataam jnaatam avijnaatam ca shaakala || 34 ||
ekenaiva tu pindena mr ttikaaash ca gautama |
vijnaatam mrnmayam sarvam mrabhinna hi karyakam || 35 ||
ekena lohamaninaa sarvam lohamayam yathaa |
vijnaatam syaathathaikena nakhaanaam krntanena ca || 36 ||
sarvam kaarshnaayasam jnaatam tadabhinna svabhaavatah |
karanabhinnaarupena karyam karanameva hi || 37 ||
tadrupena sadaa satyam bhedenaoktimrishaa khalu |
tacca karanamekam na bhinna naubhyaatmakam || 38 ||
bhedah sarvatra mithyaiva dharmadaranirupanaat |
atashca karanam nityamekamava dvayam khalu |
atra karanamadvaitam shuddhachaitanyameva hi || 39 ||
asmin brahmapureshma daharam yadidam mune |
pundarikam tanmadhye aakasho daharo'sti tat |
sa shivah sacchidaanandah so'anveshtavayo mumukshibhih || 40 ||
ayam hradi sthitah saakshii sarveshamavisheshatah |
tenaayam hridayam proktah shivah saansaaramocakah |
ityupanishat || 41 ||
om saha navavatu |
saha nau bhunaktu
See the Sanskrit source
Sanskrit source
ॐ सह नाववतु |
सह नौ भुनक्तु
अथ पैप्पलादो भगवान् भो किमादौ किं जातमिति |
सद्यो जातमिति |
किं भगव इति |
अघोर इति |
किं भगव इति |
वामदेव इति |
किं वा पुनरिमे भगव इति |
तत्पुरुष इति |
किं वा पुनरिमे भगव इति |
सर्वेषां दिव्यानां प्रेरयिता ईशान इति |
ईशानो भूतभव्यस्य सर्वेषां देवयोनिनाम् || १ ||
कति वर्णाः |
कति भेदाः |
कति शक्तयः |
यत्सर्वं तद्गुह्यम् || २ ||
तस्मै नमो महादेवाय महारुद्राय || ३ ||
प्रोवाच तस्मै भगवान्महेशः || ४ ||
गोप्याद्गोप्यतरं लोके यद्यस्ति शृणु शाकल |
सद्योजातं मही पूषा रमा ब्रह्मा त्रिवृत स्वरः || ५ ||
ऋग्वेदो गार्हपत्यं च मन्त्राः सप्त स्वरास्थथा |
वर्णं पीतं क्रिया शक्तिः सर्वाभीष्टफलप्रदम् || ६ ||
अघोरं सलिलं चन्द्रं गौरी वेदद्वितीयकम् |
नीरदाभं स्वरं सान्द्रं दक्षिनाग्निरुदाहृतम् || ७ ||
पञ्चाशद्वर्णसंयुक्तं स्थिरिच्छाक्रियान्वितम् |
शक्तिरक्षणसंयुक्तं सर्वाघौघविनाशनम् || ८ ||
सर्वदुष्टप्रशमनं सर्वैश्वर्यफलप्रदम् || ९ ||
वामदेवं महाबोधदायकं पावकात्मकम् |
विद्यालोकसमायुक्तं भानुकोटिसमप्रभम् || १० ||
प्रसन्नं सामवेदाख्यं गानाष्टकसमन्वितम् |
धीरस्वरमधीनं चाहवनीयमनुत्तमम् || ११ ||
ज्ञानसंहारसंयुक्तं शक्तिद्वयसमन्वितम् |
वर्णं शुक्लं तमोमिश्रं पूर्णबोधकरं स्वयम् || १२ ||
धामत्रयनियंतारं धामत्रयसमन्वितम् |
सर्वसौभाग्यदं नृणां सर्वकर्मफलप्रदम् || १३ ||
अष्टाक्षरसमायुक्तमष्टपत्रान्तरस्थितम् || १४ ||
यत्तत्तत्पुरुषं प्रोक्तं वायुमण्डलसंवृतम् |
पञ्चाग्निना समायुक्तं मन्त्रशक्तिनियामकम् || १५ ||
पञ्चाशत्स्वरवर्णाख्यमथर्ववेदस्वरूपकम् |
कोटिकोटिगणाध्यक्षं ब्रह्माण्डाखण्डविग्रहम् || १६ ||
वर्णं रक्तं कामदं च सर्वाधिव्याधिभेषजम् |
सृष्टिस्थितिलयादीनां कारणं सर्वशक्तिधृक् || १७ ||
अवस्थात्रितयातीतं तुरीयं ब्रह्मसंज्ञितम् |
ब्रह्मविष्ण्वादिभिः सेव्यं सर्वेषां जनकं परम् || १८ ||
ईशानं परमं विद्यात् प्रेरकं बुद्धिसाक्षिणम् |
आकाशात्मकमव्यक्तमोंकारस्वरभूषितम् || १९ ||
सर्वदेवमयं शान्तं शान्त्यतीतं स्वराद्बहिः |
अकारादिस्वराध्यक्षमाकाशमयविग्रहम् || २० ||
पञ्चकृत्यनियंतारं पञ्चब्रह्मात्मकं बृहत् || २१ ||
पञ्चब्रह्मोपसंहारं कृत्वा स्वात्मनि संस्थितम् |
स्वमायावैभवान् सर्वान् संहृत्य स्वात्मनि स्थितः || २२ ||
पञ्चब्रह्मात्मकातीतो भासते स्वस्वतेजसा |
आदावन्ते च मध्ये च भासते नान्यहेतुना || २३ ||
मायया मोहिताः शम्भोर्महादेवं जगद्गुरुम् |
न जानन्ति सुराः सर्वे सर्वकारणकारणम् |
न सन्दृशे तिष्ठति रूपमस्य परात्परं पुरुषं विश्वधाम || २४ ||
येन प्रकाशते विश्वं यत्रैव प्रविलीयते |
तद्ब्रह्म परमं शान्तं तद्ब्रह्मास्मि परं पदम् || २५ ||
पञ्चब्रह्ममिदं विद्यात् सद्योजातादिपूर्वकम् |
दृश्यते श्रूयते यच्च पञ्चब्रह्मात्मकं स्वयम् || २६ ||
पञ्चधा वर्तमानं तं ब्रह्मकार्यमिति स्मृतम् |
ब्रह्मकार्यमिति ज्ञात्वा ईशानं प्रतिपद्यते || २७ ||
पञ्चब्रह्मात्मकं सर्वं स्वात्मनि प्रविलाप्य च |
सोऽहमस्मीति जानीयाद्विद्वान् ब्रह्माऽमृतो भवेत् || २८ ||
इत्येतद्ब्रह्म जानीयाद्यः स मुक्तो न संशयः || २९ ||
पञ्चाक्षरमयं शम्भुं परब्रह्मस्वरूपिणम् |
नकारादियकारान्तं ज्ञात्वा पञ्चाक्षरं जपेत् || ३० ||
सर्वं पञ्चात्मकं विद्यात् पञ्चब्रह्मात्मतत्त्वतः || ३१ ||
पञ्चब्रह्मात्मिकीं विद्यां योऽधीते भक्तिभावितः |
स पञ्चात्मकतामेत्य भासते पञ्चधा स्वयम् || ३२ ||
एवमुक्त्वा महादेवो गालवस्य महात्मनः |
कृपां चकार तत्रैव स्वान्तर्धिमगमत स्वयम् || ३३ ||
यस्य श्रवणमात्रेणाश्रुतमेव श्रुतं भवेत् |
अमतं च मतं ज्ञातमविज्ञातं च शाकल || ३४ ||
एकेनैव तु पिण्डेन मृत्तिकायाश्च गौतम |
विज्ञातं मृण्मयं सर्वं मृदभिन्नं हि कार्यकम् || ३५ ||
एकेन लोहमणिना सर्वं लोहमयं यथा |
विज्ञातं स्यादथैकेन नखानां कृंतनेन च || ३६ ||
सर्वं कार्ष्णायसं ज्ञातं तदभिन्न स्वभावतः |
कारणाभिन्नरूपेण कार्यं कारणमेव हि || ३७ ||
तद्रूपेण सदा सत्यं भेदेनोक्तिर्मृषा खलु |
तच्च कारणमेकं हि न भिन्न नोभयात्मकम् || ३८ ||
भेदः सर्वत्र मिथ्यैव धर्मादेरनिरूपणात् |
अतश्च कारणं नित्यमेकमेवाद्वयं खलु |
अत्र कारणमद्वैतं शुद्धचैतन्यमेव हि || ३९ ||
अस्मिन् ब्रह्मपुरे वेश्म दहरं यदिदं मुने |
पुण्डरीकं तु तन्मध्ये आकाशो दहरोऽस्ति तत् |
स शिवः सच्चिदानन्दः सोऽन्वेष्टव्यो मुमुक्षिभिः || ४० ||
अयं हृदि स्थितः साक्षी सर्वेषामविशेषतः |
तेनायं हृदयं प्रोक्तः शिवः संसारमोचकः |
इत्युपनिषत् || ४१ ||
ॐ सह नाववतु |
सह नौ भुनक्तु